Miera softvrovho pirtstva na Slovensku sa za minul rok udrala na rovni celosvetovho priemeru, deklaruje organizcia BSA.
Reportrov notebook
Hoci na prv poh?ad by hospodrska krza mohla zvdza? k etreniu nkladov za nkup leglnych po?ta?ovch programov atm aj rastu miery softvrovho pirtstva, podobn trend sa vnaich kon?inch nepotvrdil. Na zklade vsledkov globlnej tdie organizcie BSA si Slovensko udralo mieru softvrovhopirtstva z predchdzajceho roka.?ie na rovni 43 %. Stle vak ide ozna?ne vysok ?slo, pretoe temer polovica vetkho softvru uns je neleglna.
Aj napriek celosvetovej hospodrskej krze sa softvrov pirtstvo na Slovensku v porovnan s predolm rokom nerozrilo. Strata slovenskho softvrovho priemyslu v dsledku pirtstva dosahovala takmer 45,2 milinov eur, informovala Slvka ikurov, tla?ov hovorky?a protipirtskej organizcie BSA.
Pod?a dajov zistench agentrouIDC v roku 2009 na kadch 100 eur leglne zakpenho softvru pripad ?alch takmer 83 eur neleglneho softvru.
Sme medzi prvou tridsiatkou
Slovensk republika si zrove? na?alej udruje pozciu medzi 30 krajinami sveta s najniou mierou softvrovho pirtstva. Prieskum sledoval pouvanie neleglnych po?ta?ovch programov v roku 2009 vo viac ako sto krajinch sveta. Bol uskuto?nen analytickou spolo?nos?ou IDC.
V?aka dobrej prce polcie pri sledovan softvrovho pirtstva apravidelnej osvetovej ?innosti BSA, sa pirtstvo dar dlhodobo potl?a? vo firmch, avak domci pouvatelia neleglny softvr vo ve?kej miere pouvaj na?alej, uviedla Slvka ikurov.
Priemern miera softvrovho pirtstva v Eurpskej nii dosiahla 35 percent a celosvetov miera 43 percent. Najv?iu popularitu medzi neleglnym softvrom si na?alej udriavaj opera?n systmy Windows, tie rozren kancelrske balky, grafick iantivrusov rieenia ana neposlednom mieste po?ta?ov hry.
Naj?astejie pokodzovanmi vrobcami softvru na Slovensku s spolo?nosti Microsoft, Adobe, Autodesk, Corel, Borland a Symantec.
ZE ved Bulharsko, Rumunsko a Grcko
Km na Slovensku miera softvrovho pirtstva stagnuje, naprklad vsusednej ?eskej republike op? klesla.
Softvrov pirtstvo v ?echch je aj na?alej na stupe. Medzi rokmi 2008 a 2009 miera pirtstva poklesla o jeden percentulny bod, uviedla ?alej tla?ov hovorky?a BSA. Spomedzi krajn V4 op? dosiahlo ?esko najniiu mieru pirtstva a u druh rok si udruje svoju jedenstu pozciu v rebr?ku krajn E.
Za poslednch ptns? rokov sa Slovensku podarilo zni? mieru pirtstva celkovo o 23 percentulnych bodov. V rmci dvadsiatich siedmich ?lenskch ttov E obsadilo estnstu prie?ku, rovnako ako minul rok, povedala Slvka ikurov.
Spomedzi susednch krajn E m najvyiu mieru pirtstva Po?sko (54 %) a najniiu Raksko (25 %).
Najvyia miera pirtstva v E bola zaznamenan v Bulharsku (67 %), Rumunsku (65 %) a Grcku (58 %).Naopak najniou mierou pirtstva sa me pochvli? Luxembursko (21 %), hne? potom Raksko, Belgicko, Fnsko ?i vdsko (vetky 25 %).
Zgloblneho poh?adu miera pirtskeho softvru poklesla v54 krajinch avzrstla v19 zemiach. Celosvetov miera pirtstva stpla odve percent na spomnanch 43 percent. Za zvenm podielu meme vidie? najm expandujci po?ta?ov trh vrchlo sa rozvjajcich krajinch ako ?na, India aBrazlia. Kde je zrove? podiel neleglneho softvru vysok.
Zatia? ?o najniia miera celosvetovho po?ta?ovho pirtstva bola zaznamenan/nameran v Spojench ttoch americkch (20 %), Japonsku (21 %) a Luxembursku (21 %), najvyia miera pirtstva je v Gruznsku, Zimbabwe a Moldavsku (vetky cez 90 %).
Zpriloenho materilu zrove? vyplva, e najvyia komer?n strata kvli vyuvaniu neleglneho softvru bola vUSA, ?ne, RuskuiFranczsku.
Zdroj: zive.sk