Spolo?nos? Symantec okrem in�ho uviedla, �e v roku 2009 blokovala v priemere stovku potenci�lnych �tokov za sekundu.

Report�rov notebook

�

�

Symantec Corp. na sklonku uplynul�ho mesiaca publikovala nov� spr�vu Internet Security Threat Report XV. vydanie, ktor� mapuje bezpe?nostn� situ�ciu za cel� minul� rok 2009.

Conficker aj Hydraq v akcii

Spr�va okrem in�ho odhalila rast mno�stva o�sofistikovanosti po?�ta?ov�ch �tokov v�roku, ktor� sa�niesol v znamen��dvoch v�znamn�ch hrozieb - Conficker a Hydraq. Bezpe?nostn� spolo?nos? napr�klad v�spr�ve uv�dza,��e minul� rok bol zaznamenan� zv��en� po?et cielen�ch hrozieb a��tokov zameran�ch na podniky. Spr�va zistila, �e �to?n�ci pomocou cel�ho spektra osobn�ch �dajov (ktor� s� vo?ne k�dispoz�cii na weboch soci�lnych siet�) a�s�vyu�it�m techn�k soci�lneho in�inierstva �to?ia na k?�?ov� osoby podnikov. Medzi podobn� �toky spadali napr�klad Shadow Network a�Hydraq.

Do �cenovo dostupn�ch hlad�n� sa dostali aj n�stroje, ktor� si m��u potenci�lni po?�ta?ov� zlodeji zak�pi? a�prev�dza? s�nimi nekal� ?innos?. Napr�klad jeden set podobn�ch n�strojov Zeus (Zbot) je mo�n� zak�pi? �u� od� 700 dol�rov. Sada automatizuje proces vytvorenia �kodliv�ho k�du, ktor� je n�sledne schopn� kradn�? osobn� �daje. Len pomocou podobn�ch setov ako je Zeus vytvorili minul� rok �to?n�ci mili�ny variantov rizikov�ho k�du.

Spolo?nos? ?alej informuje, �e aj minul� rok bol obdob�m st�paj�ceho po?tu webov�ch �tokov. Naj?astej�ie �to?n�ci pou��vate?ov l�kaj� na r�zne webov� str�nky ?i projekty, ktor� obsahuj� �kodliv� k�d. Vyu��vaj� pritom chyby opera?n�ho syst�mu, produktov, z�suvn�ch modulov. V�roku 2009 bol pritom �peci�lne zaznamenan� v�razn� n�rast po?tu �tokov zameran�ch na prehliada?e PDF dokumentov, �tandardu elektronick�ch dokumentov nielen v�podnikovej sf�re. Podobn� �toky pod?a Symantecu tvorili temer polovicu pozorovan�ch webov�ch �tokov. Ide o�nemal� n�rast z�11 percent z�roku 2008.

Trendom uplynul�ho roka bola aj pres�vanie ?innosti r�znych z�kodn�kov do novo sa rozv�jaj�cich kraj�n. Napr�klad Braz�lie, Indie ?i do Vietnamu. Minul� rok sa tieto krajiny pos�vali v�rebr�?koch smerom hore ako zdroje i�ciele �tokov a�z�kodn�ckej ?innosti. D�vodom je najm� legislat�va, ktor� je z�poh?adu opatren� vo?i kyberzlo?inom (v�razne) miernej�ia v�IT rozvojov�ch krajin�ch, ne� povedzme v�USA.

Symantec ?alej zo spr�vy vypichol najd�le�itej�ie fakty. Spolo?nos? v�roku 2009 identifikovala viac ne� 240 mili�nov r�znych nov�ch nebezpe?nostn�ch programov, ?o je 100 percentn� n�rast vo?i roku 2008. A� 60 percent v�etk�ch naru�en� d�t, ktor� sa t�kaj� identity, bolo v�sledkom hackovania.�Podobn� probl�m kv�ri v�?�inu firiem, nie je limitovan� len na �zku skupinu najv�?��ch ?i najzn�mej��ch podnikov.

Spolo?nos? blokovala v�roku 2009 v�priemere 100 potenci�lnych �tokov za sekundu.

Svoj priestor si �vydobyla� aj na?alej expanduj�ca nevy�iadan� po�ta. Spam �tatisticky tvoril v�roku 2009 okolo 88 percent v�etkej po�ty. �rove? spamu v�ak m� st�paj�cu i�klesaj�cu tendenciu. Napr�klad podiel a� 90,4 percenta zo v�etk�ch pozorovan�ch e-mailov tvoril spam v�m�ji minul�ho roka. Naopak �len� 73,7 percenta to bolo vo febru�ri. Stoj� za zmienku aj inform�cia, �e zo 107 mili�rd nevy�iadan�ch spr�v generovan�ch a�distribuovan�ch denne do po�tov�ch schr�nok, a� 85 percent poch�dzalo z �dielne� robotick�ch siet�.

Desiatka hlavn�ch robotick�ch s�t�, napr�klad Cutwail, Rustock a Mega-D, ovl�da v s�?asnosti minim�lne p�? mili�nov napadnut�ch po?�ta?ov. V�priebehu cel�ho roku 2009 pritom spolo?nos? Symantec pozorovala, �e po?�ta?e zapojen� do robotick�ch s�t� sa na �edom trhu pon�kaj� za tri centy za po?�ta?.

Aktualiz�cie st�le probl�mom

Symantec z�rove? upozor?uje na st�le slab� �discipl�nu� pou��vate?ov pri aplikovan� vydan�ch bezpe?nostn�ch z�plat. Mnoho pou��vate?ov pritom nein�taluje opravy ani na ve?mi star� zranite?n� miesta.

Napr�klad slab� miesto v zabezpe?en� Microsoft Internet Explorer ADODB.Stream Object File Installation Weakness bolo zverejnen� u� v�roku 2003 v�roku 2004 i�zapl�tan�. Napriek tomu i�lo v�roku 2009 o druh� naj?astej�ie nap�dan� zranite?n� miesto prostredn�ctvom webu.