Elektrina zo vzduchu?

Predstavte si zariadenia, ktor� dok�u z�ska? elektrinu zo vzduchu a pou�i? ju na osvetlenie domu alebo nabitie elektrick�ho auta. Predstavte si, �e na streche m�te panely, ktor� zabr�nia vzniku bleskov. M��e to znie? nezvy?ajne, vedci v�ak u� za?ali s v�vojom tak�chto zariaden�. Vzduch by mohol by? najnov��m obnovite?n�m zdrojom elektrickej energie.

�N� v�skum by mohol by? za?iatkom cesty premeny elektriny z atmosf�ry na alternat�vny zdroj energie bud�cnosti,� povedal ved�ci v�skumu Fernando Galembeck. Jeho v�skum m��e vysvetli? vedeck� h�danku star� 200 rokov, ako v atmosf�re vznik� a zanik� elektrick� energia.��Rovnako ako m��e slne?n� energia pom�c? niektor�m dom�cnostiam s �?tami za elektrinu, nov� zdroj energie by mohol ma? podobn� efekt,�povedal.�

�Ak by sme vedeli, ako vznik� a ��ri sa elektrina v atmosf�re, mohli by sme tie� pred�s? �mrtiam, zraneniam a po�kodzovaniu majetku na celom svete,� povedal Galembeck. Pripomenul, �e ka�doro?ne zabije alebo zran� blesk na svete tis�ce ?ud�.�

Vedci sa u� dlho zaoberaj� vyu�it�m elektriny vznikaj�cej v pr�rode. Zistili napr�klad, �e z bojlerov unikaj� vo forme pary mal� iskry statickej elektriny. Robotn�ci, ktor� sa dotkli pary, dostali bolestiv� elektrick� �ok. O vyu�it� elektriny zo vzduchu sn�val aj Nikola Tesla. Elektrina vznik� napr�klad vo chv�li, ke? sa ?astice vodnej pary nazbieraj� na ?astici prachu ?i in�ho materi�lu. Doteraz ale vedci nemaj� dostatok poznatkov o tomto prirodzenom procese vzniku a ��renia elektriny v atmosf�re. Vedci z University of Campinas in Campinas v Braz�lii na ?ele s Fernandom Galembeckom to chc� zmeni?. Vedci si mysleli, �e kvapky vody v atmosf�re s� elektricky neutr�lne a ost�vaj� tak� dokonca aj po kontakte s elektrick�m n�bojom na ?asticiach prachu ?i kvapk�ch in�ch tekut�n. Nov� d�kaz v�ak uk�zal, �e voda v atmosf�re v skuto?nosti nesie elektrick� n�boj.�

Galembeck a jeho kolegovia tento n�zor potvrdili na z�klade laborat�rnych experimentov simuluj�cich kontakt vody s ?asticami prachu vo vzduchu. Pou�ili mal� ?astice fosf�tov krem�ka a hlin�ka, ktor� sa be�ne nach�dzali vo vzduchu a uk�zali, �e vo vlkom prostred� je ?astica fosf�tu krem�ka nabit� negat�vnej�ie a ?astica fosf�tu hlin�ka pozit�vnej�ie ne� v prostred� bez vody. Je to d�kaz vplyvu vody v atmosf�re na elektrick� n�boj a jej schopnosti pren�a? ho na in� materi�ly.�

Pod?a Galembecka by mohlo by? v bud�cnosti mo�n� vyr�ba? kolektory, ktor� by pren�ali elektrinu zachyten� zo vzduchu do dom�cnost�. Tak ako sol�rne panely funguj� najlep�ie v slne?n�ch ?astiach sveta, nov� kolektory by najlep�ie fungovali v oblastiach s vysokou vlhkos?ou vzduchu.�

Galembeck povedal, �e podobn�m pr�stupom by sa dalo predch�dza? aj vzniku bleskov. Predstavuje si umiestnenie kolektorov na strechy vysok�ch domov v oblastiach, kde doch�dza k ?ast�m prudk�m b�rkam. Panely by zo vzduchu odoberali elektrinu a chr�nili budovu pred d�vkou elektrick�ho n�boja, ktor� nesie blesk. Vedci u� testuj� kovy s cie?om n�js? najvhodnej�� materi�l pre zachytenie elektriny zo vzduchu. Pod?a slov vedcov ide len o za?iatok dlhej cesty. S vedom�m obnovite?n�ho zdroja energie na konci sa v�ak po nej oplat� vykro?i?.�

Zdroj: eQuark