Raketopln Atlantis sa v?era o 10:27 vchodnho letnho ?asu EDT (16:27 SEL?) spene spojil s Medzinrodnou vesmrnou stanicou (ISS). Stalo sa tak vo vke 354 kilometrov nad Atlantickm ocenom. Posdka Atlantisu pilotovanho Tonym Antonellim sa v?era rno zobudila na skladbu Sweet Home Alabama od skupiny Lynyrd Skynyrd, ktor astronauti na skuto?ne ve?k dia?ku venovali tmu z Marshall Space Flight Center v Alabame, ktor im pomha s misiou.
es??lenn osadenstvo raketoplnu na ?ele s Kennethom Hamom sa nsledne za?alo pripravova? na spojenie s ISS, ktor a dodnes obvali iesti kozmonauti. Po?as nasledujcich iestich dn bude na ISS teda a 12 ?ud. Raketopln Atlantis odtartoval z Kennedyho vesmrneho strediska na Floride na svoju posledn misiu v piatok o 20:20 SEL?. Jeho primrnou lohou je dopravi? na Medzinrodn vesmrnu stanicu (ISS) dvans? ton zsob, z ktorch v?ina sa nachdza v ruskom module Rassvet. Ten bude natrvalo pripevnen k ISS. Okrem inch vec vynes prostrednctvom astronauta Piersa Sellersa na chv?u do vesmru aj ksok zo stromu, v?aka ktormu priiel Sir Isaac Newton na svoju teriu gravitcie. es??lenn posdka raketoplnu absolvuje po?as 12-d?ovej misie tri vstupy do otvorenho vesmru. Kad by mal trva? pribline es? a pol hodiny.
Do avizovanho ukon?enia programu americkch raketoplnov zostan po 32. misii Atlantisu v porad ete dva vstupy. Ako prv polet k ISS Discovery (16. septembra) a pravdepodobne ako definitvne posledn v novembri Endeavour. Raketoplny by mali potom umiestni? v mzech, pri?om Discovery bud mc? vidie? nvtevnci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone. Atlantis vak po nvrate na Zem nepoputuje hne? do mzea, ale bude v pohotovosti na prpadn zchrann misiu poslednho letu raketoplnu Endeavour. Pvodne mal ako posledn letie? do vesmru raketopln Discovery, ale z dvodu vmeny magnetu na detektore antihmoty s nzvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS-02) bude poslednm letom novembrov misia raketoplnu Endeavour. Spojen tty americk sa bud po ukon?en vesmrneho programu raketoplnov Atlantis, Discovery a Endeavour spolieha? a do stanovenia novej stratgie Nrodnho radu pre letectvo a vesmr (NASA) na trojmiestny rusk Sojuz.
Pod?a vysokho predstavite?a NASA Billa Gerstenmaiera me jeden z raketoplnov absolvova? ete jeden vstup do vesmru, no to iba v prpade, e na to americk prezident Barack Obama njde 600 milinov a 1 miliardu americkch dolrov, ?o je priblin rozpo?et na takto misiu.Ak chceme relne naplnova? ete jednu misiu, musme to vedie? do jna, povedal Gerstenmaier. Jeden z raketoplnov by nsledne mohol letie? do vesmru najskr v jni 2011.Keby sme mali monos? uskuto?ni? ete jednu misiu, ISS by sme pripravili na ?aliu prevdzku skuto?ne najlepie, ako sa d, dodal Gerstenmaier. NASA a jej partneri z Eurpy, Ruska a Japonska by chceli ISS udra? v prevdzke minimlne do roku 2020, najv? optimisti hovoria dokonca o roku 2027.
Zdroj: http://www.itnews.sk/