Elektrina zo vzduchu?

Predstavte si zariadenia, ktor� dok�u z�ska? elektrinu zo vzduchu a pou�i? ju na osvetlenie domu alebo nabitie elektrick�ho auta. Predstavte si, �e na streche m�te panely, ktor� zabr�nia vzniku bleskov. M��e to znie? nezvy?ajne, vedci v�ak u� za?ali s v�vojom tak�chto zariaden�. Vzduch by mohol by? najnov��m obnovite?n�m zdrojom elektrickej energie.

Vedci z Ohio State University, pod veden�m profesora Arthura Epsteina, ktor� je riadite?om In�tit�tu pre magnetick� a elektronick� polym�ry, demon�trovali prv� plastov� po?�ta?ov� pam�? vyu��vaj�cu spin elektr�nov pre z�pis a ?�tanie d�t.

Zariadenie pozost�va z p�sika tmavomodr�ho organick�ho magnetu potiahnut�ho ferromagnetom, pripojen�ho k dvom elektrick�m vodi?om. Vedcom sa podarilo prostredn�ctvom magnetick�ho po?a zap�sa? d�ta a pre?�ta? ich zo zariadenia riaden�m spinu elektr�nov. V prototype zariadenia elektr�ny prech�dzaj� do polym�ru a magnetick� pole zorientuje ich spin smerom dolu alebo hore. Elektr�ny potom m��u prejs? do konven?nej magnetickej vrstvy ale iba za predpokladu, �e orient�cia spinu elektr�nov v nej je rovnak�. Ak to tak nie je, odpor v nej je pr�li� vysok� na to, aby elektr�ny vrstvou pre�li. Vedci tak m��u zis?ova? spin elektr�nov na z�klade zistenia vysokej alebo n�zkej rezistivity materi�lu.

Dave Evans, futurol�g spolo?nosti Cisco, predstavil formou diskusie svoju v�ziu bud�ceho v�voja modern�ch technol�gi�.�

V nasleduj�cich p�?desiatich rokoch sa do?k�me po?�ta?ov schopn�ch myslie? a vedome uva�ova?. S po?�ta?mi budeme schopn� aj norm�lne hovori?. Pod?a Davea Evansa d�jde k zastaveniu alebo aspo? v�razn�mu spomaleniu procesu starnutia a na sc�ne sa objavia kvantov� po?�ta?e s nepredstavite?nou v�po?tovou silou. V roku 2050 bude st�? po?�ta? s v�konom porovnate?n�m s 9 miliardami ?udsk�ch mozgov len 1000 dol�rov. ?akaj� n�s aj bio tla?iarne, pomocou ktor�ch si budeme v bud�cnosti m�c? vytvori? takmer ak�ko?vek ?as? tela (obli?ky, p?�ca, ko�u).�

Spole?nost Facebook provozuj�c� stejnojmennou soci�ln� s�? zprovoz?uje novou bezpe?nostn� funkcionalitu, kter� umo�n� u�ivatel?m vid?t, ze kter�ch po?�ta?? a p?�stroj? jsou p?ihl�eni a na d�lku prov�d?t odhla�ov�n�.

D?vodem je zejm�na rostouc� aktivita spammer?, kte?� vyu��vaj� techniky phishingu k tomu, aby z�skali u�ivatelsk� jm�na a hesla sv�ch ob?t� a z jejich �?t? pak rozes�lali v�em jejich p?�tel?m v kontaktech nevy��dan� zpr�vy. Tento typ spamu se st�v� velmi nep?�jemn� zejm�na proto, �e poch�z� od d?v?ryhodn�ho zdroje (od kontaktu, kter� reprezentuje osobu, s n� se druh� strana obvykle zn�) a bezpe?nostn� experti varuj�, �e spamme?i nyn� vyv�jej� aplikace, kter� maj� za �kol se automaticky p?ihla�ovat na odcizen� �?ty a rozes�lat z nich ve velk�m m??�tku spamy....